O mne

Volám sa Diana Stančíková a fotenie je pre mňa oveľa viac než práca. Je to spôsob, akým vnímam svet, malé príbehy a emócie, ktoré si zaslúžia zostať zachytené. Pod menom Dianne’s Photostory zachytávam príbehy, ktoré sa nestratia ani po rokoch. Som človek, ktorý potrebuje pracovať takmer každý deň - nie z povinnosti, ale preto, že ma to napĺňa. Áno, som trochu workoholik, ale v tom najlepšom slova zmysle. :) Viem sa tešiť z malých vecí a verím, že presne tieto drobnosti tvoria atmosféru, ktorú sa snažím priniesť aj do svojich fotografií.

    

V mojom živote majú dôležité miesto kone. Mám dva vlastné a veľa mojich nápadov vzniklo práve pri nich – spontánne, nečakane, niekedy pri úplne obyčajných chvíľach strávených vonku. Kone sú pre mňa fascinujúce svojou citlivosťou. Tým, ako dokážu vnímať každý náš pohyb a ako vnímajú svet úplne inak. Ich energia a prirodzenosť ma naučili veľa o práci s atmosférou, emóciou aj trpezlivosťou. 

 

Moje voľno vyzerá asi trochu neobvykle. Okrem fotenia a práce s koňmi sa venujem cestovaniu, najčastejšie aktívnemu – spájam "dovolenku" s fotením koní v rôznych krajinách. Tento malý osobný projekt sa začal v roku 2022, keď som s kamarátkou vycestovala na Lanzarote. Odhodlala som sa osloviť majiteľku malého ranča so zachránenými koňmi a toto fotenie sa pre mňa stalo prvým zahraničným zážitkom. Bola to moja prvá zahraničná spolupráca a odvtedy je mojím „malým projektom“ fotografovať kone všade tam, kam vycestujem.

Najväčším dobrodružstvom však bol Zanzibar. Po celom dni chodenia a objavovania ostrova v horúčave, po zmätočnom hľadaní stajne a spoliehaní sa na pomoc domácich sme nakoniec dorazili presne v okamihu, keď slnko začalo klesať nad oceánom. Bola som unavená, vyčerpaná, ale šťastná. A výsledné fotografie patria medzi tie, na ktoré som najviac hrdá.

Okrem koní sa venujem aj svadobnej fotografii. Najradšej mám časť po obrade, keď z novomanželov opadne stres. Vtedy sa atmosféra uvoľní a objavia sa tie najkrajšie, najúprimnejšie emócie. Rada si všímam detaily, ktoré by inak ostali prehliadnuté, pretože práve tie často dokresľujú celý príbeh. 

   

Môj štýl tvorby by som opísala ako rozprávkový, prirodzený a umelecký. Rada pracujem s jemnou atmosférou, svetelným oparom a tónmi, ktoré dodávajú fotografiám dušu. Svetlo nie je pre mňa pravidlom, dôležitejšia je emócia. To, čo sa práve deje pred objektívom.

Klienti mi často píšu, že sa pri fotení cítili príjemne, takmer ako na prechádzke s kamarátkou. Som úprimná, rozprávam sa s klientami, radím im, vysvetľujem im, čo bude fungovať na fotke a čo nie. Mojou prioritou je, aby fotenie bolo pohodové a prirodzené. A áno… aby bol foťák nabitý a v taške dosť SD kariet. :)

Keď práve nefotím, veľa času trávim pri svojich koňoch, chodím do fitka a ako správny fotograf milujem západy a východy slnka. Dokážem sa zastaviť a len pozorovať tú chvíľku ticha, ktorá má pre mňa obrovské čaro. A mojím guilty pleasure sú mandle v čokoláde so škoricou, ktoré keď mám na stole, väčšinou dlho neprežijú. :) Veľa ľudí o mne nevie, že študujem forenznú chémiu. Často počúvam aj true-crime podcasty, ktoré sú pre mňa neoddeliteľnou súčasťou pri dlhých úpravách fotiek :)

Čo chcem, aby moje fotografie niesli? Pocit. Dušu. Niečo, čo sa nedá presne pomenovať, ale dá sa to cítiť. ♥